Tatranský Oldtimer 2017
11. 07. 2017 16:43, , 6 komentárovKeď som na Prvého mája videl, ako hostia z Retro Hotela Morava blbnu v sprievode, celkom som sa tešil čo šéfka hotela Ivetka, poddaní Jožko a Martin Mladoň pre nás pripravia počas Tatranského Oldtimeru 2017. Veru nesklamali, vrátili sme sa do 30. až 50. rokov minulého storočia, keď bol postavený Hotel Morava a natáčal sa tu film Anděl na horách..
V hlavnej úlohe s Jaroslavom Marvanom. Všetci pozvaní účastníci zájazdu, pardon, zrazu mali predpísaný dobový kostým a bolo sa na čo pozerať. Našli sa četníci z prvej republiky, z éry KSČ a aj ženy sa predvádzali. Škoda, vtedajšia móda ešte nepoznala minisukne, tak sme len škúlili do pekne vyplnených dekoltov, aspoň ja!!!
Aj zamestnanci hotela sa pridali a išli príkladom v dobovom oblečení.
Prvý večer slúžil len k príchodu, uvítaniu a večernému hodovaniu. V tej Morave majú vynikajúceho kuchára. Aj Zdeněk Pohlreich by si bol pochutil!!
A kto sa prepchal mohol si aj zatancovať.
Len Novákovej Stelle sa chcelo akosi spať!!
V noci klasika búrka a dážď. Ránko našťastie vykuklo slniečko, to bolo radosti, prišiel sa nás pozrieť aj srnček z lesa.
Dúfam, že ho neodstrelia ako medvedicu, alebo ho neskolia žabikláčom počerní občania. To by mali pohostenie pre celú osadu. Ale našťastie tento článok nebudú čítať.
Štart a letíme smer Štrbské pleso. Večer som zhodil špinavca zradcu Tr 3 A z vozíka. Áno presedlal som, už sa netrepem s Triumphom na preteky po ose pol dňa, netlačím sa, nie je mi v ňom teplo. Naložil som ho na vozík. Zaťko požičal Rawku a šup do Tatier. To je paráda a ja debil, trápil som sa ako masochista za volantom 15 rokov. Rawka ani nevedela, že niečo ťahá. Nepršalo do nej, mala klímu, rádio a tempomat.
Tak som sa kochal prírodou a odteraz vozím zradcu na vozíku. Ale naspäť k zrazu. Šéf zrazu Martin ma poprosil, či by som neodviezol jeho ženu. V slabej chvíľke som pristal. Je to zodpovednosť, aj za druhú osobu. Keď letíš ako blázon, môžeš ublížiť dvom ľuďom a nie jednému. Preto chodím rád sám. Navyše to býva 70 až 105 kg zbytočnej váhy čo treba voziť a brzdiť. Ale v tomto prípade, to bolo 55 kg príjemnej, múdrej a krásnej váhy.
Neľutujem Keď si Veronika zvykla a už netlačila celou silou do podlahy, tak dostala úlohu sledovať a hlásiť autá v protismere a veru dvakrát mi aj pomohla. Ona videla čo som ja nevidel. Ďakujem.
Štrbské pleso, klasika, plno turistov, mostíky, vypchatý medveď, maďarské langoše, skalický trdelník, čabajská klobása. Vivat Slovakia.
Ale predsa som niečo typické našiel. Počúvam zurčiacu horskú bystrinku. Tak idem nafotiť ako skáče vodička po kameňoch a viete čo som nafotil ? Hovno. Všade samé hovná a hajzlový papier, a to 10 m od parkoviska. Jedine, že ten potok tak zurčal , ale radšej som nič nefotil, lebo by som stúpil na mínu.
Hodinku sme zrelaxovali, vyvetrali teplo spod sukne a idem ďalej.
Pri hľadaní miesta na fotku mi vyšlo, že by bolo najlepšie posadiť sa doprostred cesty a budem mať aj Tatry aj veteránov. Ale doprostred cesty ???. Tak som poprosil uja policajta, či si nepostaví nado mňa na prerušovanú čiaru a nebude ma chrániť vlastným telom. Nedostal som pelendrekom. Veru sa postavil, zastavil všetku premávku za nami, na 15 min a ja som si mohol krásne cvakať!!
Za podobnú situáciu som dostal dištanc zo Slovakiaringu. Už tam nemôžem chodiť fotiť, ale našťastie policajt ma pochopil a nehrá sa na najmúdrejšieho na svete. Ďakujem ujo policajt!!!
Strecha ide dolu a Veronika si užíva vietor vo vlasoch.
Smolu mala Evka na Citoene, ktorej kameň roztrepal predné sklo na tisíc kúskov. Nejako zázrakom držalo pokope. Pred šoférom zostal kruh nerozbitý a mohla šoférovať.
Síce mala výhľad ako z ponorky, ale nevzdala sa. Prešli sme Štrbu,
Svit a je tu Poprad.
Pred obedom ešte niekoľko pekných fotiek šumnej Popradčanky.
Poobede moja pravidelná 20 min siesta na deke. len tu zrazu búrka a zasa strecha hore. Pokiaľ som ju natiahol, zmokol som ako kura. A zasa neprší. V Poprade ma zaujala novinka na veteránskom nebi, Jaguar Mark IV DHC z roku 1950.
Tento klenot si kúpil kamarát z Popradu. Doma má už MG A, ale to je len 2 miestne auto. Rodinka sa mu rozrástla na 4 ks.
Tak čo s nimi, kúpili si väčší stroj. Niekoľko rokov Martin brouzdal po internete až nakoniec kúpil takúto krásnu opachu. Zaujímavostí na mašinke je viacej, ale mňa oslovilo dvojité veko kufra. Po otvorení tajného priečinku sa objaví originálne náradie, krásne a prehľadne usporiadané. Krása, tlieskam.
To bola iná doba. Zmoknutý sa presúvame na Concours d´elegance do Tatranskej Lomnice.
Pekne po skupinkách ideme na amfiteáter pred divákov a porotu. Tatry v Tatrách to je jedna veľká sranda a sklamanie.
Dve dymia, ako studený Trabant. Pre dym sa nedá fotiť. Konečne jedna Tatra nedymí, ale tu zas musí tlačiť celá rodina.
To sa teda Tatry predviedli. Zrazu sa slniečko schováva, pravá letná búrka je tu. Pred pódium idem aj ja. Strecha natiahnutá, ale aj tak mi do auta prší,
tak naťahujem ešte veľký parazol, aby som viac nezmokol.
Viac som nefotil, lebo topánky som mal celé mokré, ale ešte jedna fotka na Modrú vilu v a idem sa sušiť a chystať na slávnostný večer.
To bol teda večer. Ivetka a Jožko a vytiahli, sú to zabávači na úrovni. Veru takto profesionálne som ešte nezažil vyhlasovanie víťazov.
Hlavnú cenu pohar Gustáva Andeloa vyhrali Novákovci,
ktorí priniesli do Tatier Hispano Suiza z roku 1932. Priši po vlastnej ose a nie ako zradca Marian čo si viezol auto na vozíku.
Aj mne sa ušla cena za najkrajšie povojnové auto. Zaslúžene. Na tretí raz sa mi podarilo súťaž dokončiť a minúť benzín, čo som do Triumphu natankoval ešte v máji.
Nebudem sa ďalej rozpisovať. Ďakujem Retro hotelu Morava a celému osadenstvu, ďakujem Vetran klubu Martina Mladoňa. Tešim sa o rok, možno zasa dostanem pozvánku na zraz .
Lúčim sa s pozdravom Svetu Mier a práci česť!!
Diskusia k článku
pridať komentárDátum: 13. 11. 2017 o 15:23
Dátum: 24. 7. 2017 o 14:54
Dátum: 15. 7. 2017 o 22:55
Dátum: 12. 7. 2017 o 12:51
Dátum: 12. 7. 2017 o 8:43
Dátum: 12. 7. 2017 o 7:10