Dobíjanie energie na Liptove.

01. 02. 2014 18:15, Bazala Marián, 2 komentáre

Mám za sebou niekoľko krásnych dní na Liptove.

Vo štvrtok navečer som sa dotrepal do Opaliska.

Na počudovanie Domina som ani nevytiahol lyže, ale vytrepal som sa s Canonom na svah.

Načo lyžovať, však mám pred sebou 3 dni lyžovačky na Chopku. Tak si radšej niečo nafotím. Ak nie je šéf doma, majú myši raj. V ten deň sa Lofík odtrepal na revíziu lanovky na Krahule, tak nám bolo super. Domino Sagan sa tešil, že ho nikto nenaháňa.

Ale on je taký fanatik, že sa naháňa sám a z práce ho musia hnať domov palicou!! Na Opalisko chodím načerpať pozitívnu energiu. Tak som si trochu pocvakal mladé olympijské nádeje.

Zmráka sa. Príde ujo ratrakár a nastáva moja milovaná chvíľka. Idem sa voziť na Ratracu.

Sadáme a vyrážame na kopec.

Opalisko má celkom slušný sklon, tak nás to pekne zatláča do sedačiek.

Pekná práca.

Už som sa vozil na viacerých typoch, každý má niečo do seba a tento Prinot to je samá elektronika. Svieti to tam ako na vianočnom stromčeku!

Po hodinke vyliezame s Dominom von a cvakám Ratrac ako si behá po svahu.

Lofik fotí Opalisko cez deň, ale nočné foto ešte nemá.

Tak využívam situáciu.

Kukni ako to tu je v noci kamoško!!! Mrznem, končím, ahoj Domino a aj Opalisko.

Z lesa poznám skratku cez lúku, tak si tadiaľ šibnem. Ešte niekoľko fotiek L. Mikuláša a šibujem do Jasnej.

Piatok o 8.41 už sedím na lanovke Bielu Púť. Pri výstupe odovzdávam ťažký ruksak s fotoaparátom Petrovi Garajovi, ktorý mi ho zoberie do poslednej nostalgickej rezervácie, ktorá zostala na Chopku. Ňou je Bufet na Priehybe.

Nájdete ho jednoducho: stojí pri ňom krásny starý krásavec. Nie Peter, ale prvý Ratarc v Jasnej.

Niekde naokolo pobehuje Slovenský olympionik, horský záchranár - Krásny vlčiak Zeus.
Stále je zamračené, tak z fotenia nič nie je, škoda.

Cez obed som zastihol našu bandu, s ktorou som ubytovaný.

Chceli sa vyviezť do rotundy, ale počas jazdy hore som ich presvedčil, že Predné Dereše sú fantastické a tak som ich tam vytiahol.

Lyžovačka bola fasa až na to, že mi zrazu vypla jedna lyža a tá druhá vypla v kolene. Drb, pichlo ma v ňom a bolo zle. Nemal som ortézu a obnovilo sa mi zranenie krížneho väzu. Nuž čo, v aute nasadzujem ortézu a spomaľujem. Veľký Canon som ani nevytiahol z ruksaku.

Večer si to vynahradím a fotím

na Bielej Púti detičky a ako ináč sneženie.

V sobotu prichádza kamarát Martin z Martina. Ráno sa lepšíme. Na sedačke sedíme už o 8,35 tak si hneď z ránka dáme niekoľkokrát zjazdovku Fisku.

Zjazdovka super, len sa mi zrazu skidala palička z lanovky dole. Je prúser. Kukám, je to stĺp č.7 v strede prieseku cez les. Viď foto:

Zdola ďaleko, zhora tiež. Ja debil, ale nič to niečo vydumám. Zhruba podľa výšky sa spustím po Fiske. Potom vyzúvam lyže, beriem jednu paličku od Martina, ktorý mi lyže znesie dole k pokladni. Ja sa púšťam krížom cez les po vrstevnici k lanovke. Je to cez jedno údolie, jeden potok tak asi 400 metrov. Prebíjam sa cez zarastený terén. Po čase predierania vyliezam z lesa a kukám jak puk. Stožiar č.7 je dva metre podo mnou. Hurá hura.

Pokračujem dole a zrazu krásny pohľad... nie nevidí holú šušku, ani holé cecky, ale moju červenú paličku Leki. Tak som zachránený. Ešte pošliapem niekoľko malých jedličiek, po nich sa ide bezpečnejšie ako po skalách. Však do leta narastú. Hurá mám ju. Držím paličku a šup popod lanovku dolu. To bola hračka. Keď sa dotrepem k sedačke práve prichádza Martin.

Tak pome Funitelom na Chopok. Hore ma čaká Zuzka Lovásová.

Áno ujo Lofík kúpil manželke sezónny lístok do Jasnej a tak má pokoj od nej v Opalisku. Ona je skoro každý deň na Chopku a keď nie na Chopku, tak sa po večeroch močí v Tatralandii. Zatiaľ si môže Peter pekne v kľude sedieť pred PC a upravovať fotky. Aj tak sa dá, len neviem, kde by som ja tej mojej kúpil celoročný lístok. Jedine tak výjazdy k vnučkám, vtedy mám pokoj! Pri Zuzke sedí aj nejaký Matuzalem, aspoň jeho vlasy a brada vyzerajú, že je z doby dávno minulej.

Lepšie sa mu prizriem a to je Lofíkov syn Juraj. To je ten, čo mu berie foťáky a objektívy, aby tvoril krásne diela. Je šikovný, má oko. Nekecať. Pustíme sa Prednými Derešmi dolu niekoľkokrát, zjazdovka super, žiadny ľad, pekne drží na rozdiel od môjho kolena.

Tak si pekne na kopci užívame až do obeda. Cez obed si oddýchneme v novej Rotunde na Chopku. Reštika je prekrásna. Zas sa mi vracia nostalgia, keď som moju Beu pred 28 rokmi nechal hore v starej rotunde tehotnú v 3 mesiaci a nejako sme sa nestretli. Chúďatko bola 2 dni z toho zamrznutá.

V novej rotunde je najkrajší výhľad zo záchoda.

Však pekné. To nemá doma ani Pipik!!!
Ešte sa pospúšťame a rozprávke je koniec. 15,29 posledná jazda hore o 15,30 končí funitel. Hore som si užil chvíľku fotenia so znovu nájdeným 11 ročným kompaktom Canonom, trochu som si pocvakal.

Hore už nikoho niet. Je pol piatej, tak pomaly osamote zliezam z Chopku.

Bol to super deň Pre také dni sa oplatí žiť.

Večer som si trochu pocvakal našu bandu na bowlingu,

Nedeľa, 8,30 som si pichol na lanovke nestratil som ani minutu!!.

Zuzku som hneď stretol. Bol pri nej aj otec Slovenskej Olympioničky v akrobatickom lyžovaní Mudr. Šlepecky, trochu sme sa polyžovali po celom Chopku. Oni išli na obed a ja som zamieril k Petrovi a Zeusovi.

Sú to poslední mohykáni zo starých čias na Priehybe.

Zeus si pekne spinkal na Ratracu, tak som mu za odmenu dal moju Olympijskú čapicu. Celkom mu svedčala. Fešák však krajší ako ja!

O 14,33 mi volá Dušan :"Maroš som na juhu poď ma odfotiť spolu so synkom." V tom čase som fotil nový Ratrac Prinot,

ktorý dostali v Jasnej ako odškodné za zle postavenú novú lanovku na Lúčkach. Niekto spravil chybu a namontovali do nej slabší pohonný mechanizmus, preto musí časť vozňov sedieť nečinne v údolnej stanici a lanovka nejde na plný plyn.

Nevadí, vyleziem Funitelom hore, pustím sa Derešmi dolu a za 15 minúť som pri Duškovi.

Prišiel som nielen ja, ale aj oblaky. Na fotenie mám 100 výškových metrov, čiže nič.

Tak cvak cvak a fičím smerom na Jasnú. 16 hodina, zamračené, tak z večerného fotenia mrakov nie je nič. Tak sa spúšťam ako niekoľkokrát za deň po zavretej sedmičke. Je plná ceckov.

To za celý týždeň čo snežia, vytvorili také kozy, že by aj Golem mal radosť!! Lúčime sa s Petrom, tak ahoj Chopok. Po ceste som ale jeden mrak stihol odfotiť.