Elektrika ti dáva krídla!!
3. 8. 2020 17:44Mal som v pláne sa ísť pocajglovat pod Poľanu, ale poobede pred odchodom sa mi pokazil prehadzovač na mojom horáku. Čo s tým? Behol som do SkiDomiva, nech sa mi na to kuknú. Aj sa kukli, ale nepotešili ma, súčiastku treba objednať. Keď ma videl vedúci takého skormúteného, navrhol mi, aby som si požičal ich elektrocajgel, čiže električku. Ale veď ja som baníkom a tej švédskej Gretke sľúbil, že nebudem míňať draho vyrobenú elektriku, len tak na moje uľahčenie bicyklovania. Ale sľuby sa sľubujú a nikdy nedodržujú, však páni poslanci?!! Slovo dalo slovo a električka s 12 prevodmi vzadu, 250-watovým motorom a 500-kou baterkou už bola naložená v aute. Mal som v pláne na cajgli len tak sa poflákať po okoli Látok, ale „električka dáva kridla“, tak mením plány a vo štvrtok po 10-tej vyrážam. Klasika, idem po svojej trase - prameň Ipľa, pamätník letcom a za 45 min. som v Lome nad Rimavicou. Kamarát Dodo mi dal dobrý tip na super trasu, dole do Sihly a cez prekrásnu Kamenistú dolinu dole 20 km. Jazda dole kopcom pod slnkom ma bavila tak 10 km. V polovičke cesty v Hrončeku som to šupol do hory a pekne 6 km šliapal krásnym studeným lesom, veď mám ešte 4 paličky na baterke. 10 km zjazd a som pri opustenom lyžiarskom stredisku Čierny Balog. Kde bolo, tam bolo, v minulosti som tam kraľoval na „doskách, čo znamenajú svah“. Na lyžiach rovno na izbu. Ale doba a majitelia sú zlí, tak to tam zarastá trávou, škoda. Ešte 10 min. a som v lesníckom skanzene vo Vydrove. Tak a včul sa ukáž, električka!! Máme pred sebou 15,3 km stúpania z výšky 500 m nad morom do 1010 m v Lome nad Rimavicou!! Električka vrčala a dala mi krídla lepšie ako Redbull, za trištvrtehodku som bol hore. Zostali mi ešte dve paličky. Na obyčajnom cajgli by som to s mojou chromou nohou nedal. Vďaka, SkiDomivo, za pomoc. Zostáva už len klasika - Čiertaž 1100 metrov a po pár kilometroch po krásnych lúkach a studenom blatovom lesíku som na chalupe. Celkovo som dal cca 77 km s prevýšením 1100 m. Na obyčajnom cajgli pre mňa, dôchodcu a tiež vás, obyčajných, nemysliteľné..
V piatok som vyrazil z Látok dole do Vígľaša na zámok, kde sme mali v sobotu veteránsku akciu. Kamaráti kukali jak puci, či idem aj v sobotu na cajgli. Veru nie, majitelia Aeroviek si oddýchli, lebo by som bol rýchlejší ako oni.. Pokecali sme, niektorí si aj vyskúšali jazdu hore kopcom a veru, boli prekvapení. Cajgel bo rýchlejší ako ich Tatričky. Slnko už nepáli jak besné, po 18-ej, keď som sadol na môjho Pejka, bolo predo mnou 35 km s prevýšením z 380 na 900 m, tj. 520 m výškových. Našťastie, dole na Vígľaš som šetril baterku a šiel som bez nej, tak mám 5 čiarok a makám jak fretka, dokonca za Hriňovou som šupol turbo a hore som vyletel, ja, dôchodca, za 1 hod. 25 minút !!!! Kokso, to bol let Fénixa!!!
V sobotu električka zo SkiDomiva odpočívala, ja som si liečil otlačenú prdel vo fajnovom veteráne - Triumphe.
Hurá, nedeľa, celý nadŕžaný už o 8. hod. šliapem do pedálov. Vybral som si náročnú trasu, na ktorú sa s normálnym cajglom nepustím. Šiel som cez Bratkovicu hore prestrašným stúpaním po kamenistom chodníku až na Biele vody. Nitrianska Kalvária je kratučká cieľová rovinka. Prudké stúpania boli nekonečné. Cestou som stretol kravičky, prekrásne ľudoprázdne údolia a zastavil ma až zabudnutý gáter - píla na drevo a zabudnuté lyžiarske stredisko na Bielych vodách. Škoda, je tam vlek – 800-ka veľká Poma!! Z Bielych vôd som dal turbo a cestou necestou som cez les prerazil na lúky nad Lomom. Ešte 5 km a víta ma vrch Slatina, kde budím kamarátku Denisku. To je dcérenka jedného „inžilíra“, čo vyrába v Nitre lietadlá Foxy. Vrchol Dodovej cyklistiky je pustiť sa dole cez Kamenistú dolinu tak, ako ja do Balogu 25 km a zdola zavolať Deniske: „Príď, dcérenka, už som dole“.. A ja, debil, som to musel dať hore aj s pomocou baníkov. Zasmiali sme sa, dostal som čistú pramenistú vodu a vrndžím na električke smer Lom na Rimavicou. Ešte som mal na počudovanie 2 paličky, tak som sa pustil smerom na Kokavu. Tie zelené lúky sú krása nevídaná. Veď kukajte na fotkách, nasledovalo sedlo Prašivá, zabudnuté lyžiarske stredisko Kerametal a furt mám dve paličky, tak poďme hľadať najvyšší bod široko ďaleko - vrch Bykovo s výškou 1110 m. Cesta necesta, srnka nesrnka, vďaka navigácii a turbu som našiel aj tento najvyšší bod. Hurá, ale cesta dole ako po schodoch z činžiaku. Zadná brzda naplno a prednú len tak zľahka!! Ale nejako som to dal bez pádu. Ešte kaplnka a rozprávke je koniec.. Čo na záver? Nikdy nehovor nikdy. SkiDomivo a ich električky dávajú krídla. Kto to nevyskúša, nech to skúsi. Elektrika dáva istotu a miesto 30 km výletov po horách na nej spravíte 70 km aj po prudkých horách. Netreba sa toho báť, z lenivcov zrazu budú saganovia. Videl som úžasné miesta, kde sa normálne nedostanete. Za tri dni som dal po lesných cestách 180 km a 75 km po asfalte. Stretol som jedného baču, stádo ovečiek a sem tam kravku, srnky a líšky nepočítam. Všetko bez ľudí, len šumenie lesa a čľapot bahníčka.
Zobraziť celú galériu »
Diskusia ku galérii
pridať komentárDátum: 7. 8. 2020 o 5:08
Dátum: 6. 8. 2020 o 18:54
Gratuluji je to výkon hodný reprezentanta Europy-bravo.
Já jsem byl minulí týden v Itáliji oblast Friuli – víno a taky na baiku jako Ty,
Ale takové dávky jsem nedal ani náhodou. Je vidět, že jsi mladý nadějný sportsmen.
Marianko, díky a zdravím, uvidíme se na Mílích.
Miloš
Dátum: 6. 8. 2020 o 9:56
Dátum: 4. 8. 2020 o 16:30
Je to super. Na miernom teréne stále používam obyčajný bicykel, ale kopce, len s e- bikom.
Dátum: 4. 8. 2020 o 13:40
Dátum: 4. 8. 2020 o 13:39
Kontakt: marian@bazala.sk