Niekoľko poznatkov z posledných cajglovačiak.
20. 9. 2020 14:5010.9. Pekne letím dole zo Zobora po úzkej cestičke len tak pre jedného. V diaľke vidím mladého kráčajúceho chodca s paličkami. Brzdím zadnou nech počuje skákajúce koleso, nech uhne. Nič, ideďalej, brzdím, silnejšie koleso stojí, však to musí počuť. Nič. Brzdím aj predným, ušami, nohami, ledva som za ním zastavil... zahučím Uhni!!! Hlucháň sa otočí a so slastným výrazom na mňa hľadí neprítomným mariškovým pohľadom, v ušiach slúchadlá a na plné pecky buch, buch na bubon. Debil sfetovaný uskočí a ja mu ešte 10 minút nadávam. Ja chodím do lesa, aby som vnímal jeho vôňu a spev vtáčikov. Načo ten chmulo chodí po lese. Nech sa sfetuje niekde v stohu slamy. Ráno ho tam nájdu hasiči a bude mu aj teplúčko..
A teraz poznatky spod Poľania.
13.9. Klasika...Látky a hodinka šľapania až k prameňu Ipľa. Tam si rodinka z Balogu opeká špekáčiky. Slovo dalo slovo, dostal som dva štamperlíky domácej a šľapem hore. Krásne výhľady, skrátka nebíčko na zemi. Ešte kuknem na Vrch Slatina k Deniske. Obdivujem týchto mladých mešťanov čo sa dobrovoľne rozhodli žiť v tejto pustatine. U Denisky degustujem slivovicu. Potom už len 10 km po lúkach s ovečkami, cez blatko a tmavý les a pod sprchu.
14.9. som po hodinke šľapania vyliezol na Čiertaž 1050 n/m a keďže večer som zistil, že z Vyšných Polianok by mala byť cestička dole až na Lyžiarske stredisko Kokava Línia, tak som sa to tam rozhodol preskúmať. Na začiatku všetko ok. Používam navigáciu Mapy CZ. Vedie ma to cez lúku a zrazu predo mnou tmavý les. Cestička nikde, len taký zarastený chodník. Naposledy ho používali asi partizáni keď sa vracali od frajerok. Hore už nejdem, idem bojovať dole. Bŕŕŕ, cestička zrastená ako dievčatá za našej mladosti, hustý kučeravý Bobor. Samé haluze niekde musím zosadať, miestami sa to mení na suché prudké koryto potoka aj som sa zrúbal, ale len na ruky a trochu koleno. Keď končí lesík zas tam je žihľava a kríky. Pekne ma to doškriabalo. Nejako som tých niekoľko km prebojoval. Asi to bolo preto, že cestička bola označená len tenkou čiarkovanou čiarkou. Zdolal som to a zrazu ma napadla medvedica!! Je so mnou amen. Zbohom. Mám dar reči, tak som sa medvedici prihovoril až zdrevenela. Ale to som už dole pri chate Ipeľ . Kontrolujem lyžiarske stredisko Linia. Jeden prudký vlek pod cestou zarastený, škoda. Na hlavnej lúke všetko ok. Keď sa nebudem môcť lyžovať kvôli tej j... utej korone v kabínkach, tak moju riť budú ťahať tieto vleky!! Potom už klasika niekoľko km hore a šup na Látky Paseky obedovať. A tam ďalšia pohroma. Po príchode a sa do mňa pustila moja Bea a ty si kde bol??? Však si čistý, žiadne blatko. Aj cajgel je vyleštený. Ty máš niekde hore v hoteli Zerrenpach nejakú servirku Anču!!! Bránim sa. Však kukaj aké mám dodriapané nohy!! To nebola erotika, ale zarastená Bobrova cestička. Nabudúce budem asi hľadať nejakú domácu Aranku!!
Ten kraj pod Poľanou je krásny, tie výhľady, po lesíku sa vozíš na mäkkom lístí a machu!! Na večeru sme mali hríby čo nám narástli na humne!!
Zobraziť celú galériu »
