Truhlík testuje električku KTM.
1. 6. 2020 18:40Postihnutá Grétka zo Švédska poprosila Rasťa Chválu o prevýchovu najväčšieho odporcu elektromobility: „Rastík, požičaj mu na niekoľko dní svoj elektrobicykel KTM, aby zmenil názor a držal už konečne hubu.“
Tak som sa ocitol na Látkach s 24 kg ťažkým hebedom so silou štvť koňa, ktorý vyzerá ako cajgel, ale v skutočnosti to má silu ako malá motorka.
Na prvú jazdu som si vybral najprudší výjazd z Látok na priechod Prašivá a ďalej okolo prameňa Ipľu hore k pamätníku leteckého nešťastia s cieľom na lazoch s názvom Vrch Slatina. Truhlík si šliape do pedálov po lesíku. Predo mnou rázcestie, čoby som šiel po úzkej prudkej cestičke, zatočil som na cestu po lesných traktoroch, veď keď prejdú, prejdem aj ja. Po 2 km ma cestička zaviedla do údolia s potokom a bahnom. Traktor to prebrodí, jemu voda nevadí, ale mne áno. Skúšam to obísť cez les, tam som si len do krvi doškriabal nohy. Nezostalo iné, len bahno prebrodiť. Pekne nad členky čvachty, čvachty, prebrodil som niekoľko úsekov. Našťastie sa mi nevyzuli tenisky, len to bahno bolo studené, fuj... Nevadí, po chvíľke som vyšliapal k pamätníku leteckého nešťastia. V roku 1956 tam zomrelo 21 vojakov pri páde D47 Dakota. Smutné miesto. Toto miesto som navštívil každý deň aj dvakrát. Chcel som pokračovať na Lom nad Rimavicou, ale zas ten truhlík bez navigácie zle odbočil a spustil sa na Biele vody. Trochu som sa stratil, našťastie som zbadal jedného ujčeka, tak sa spúšťam k nemu. Stojím a zrazu na mňa šteká a doráža svorka 4 ovčiarskych psov. Ten najmladší ma aj pohrýzol do lýtka, ale krv netečie. Krúžili, štekali a dorážali ako Matovič na Fica počas volebnej kampane. Deduško chytil toho najdrzejšieho a pekne pomaly bez pedálovania som sa spustil do doliny do bezpečia. Po chvíľke som zbadal ďalšiu živú osobu, tá ma poslala správnym smerom, ale bolo treba vyšliapať 250 výškových metrov. Po hodine som znova pri pamätníku špinavý, dokrvavený a dohryzený. Konečne sa púšťam krížom cez krásne lúky správnym smerom. Tak na prvú hodinu to je celkom zaujímavé, však Grétka a Rastík? Lom nad Rimavicou, krásna to dedinka. Hurá, som tam, ešte 5 km a som v cieli na lazoch s menom Vrch Slatina. Žije tam kamarátova dcéra, ale práve mi Deniska volá: „Ujo, ide veľká búrka, tak sa pekne otočte a mastite dole domov.“ Blýska sa, poslúcham, po ceste dole Truhlík 2-krát zablúdi. Pri blúdení nabicyklujem navyše len 8 km. Začína pršať, tak tam šupnem turbo a letím cez Polianky dole na Látky - Paseky, ešte jeden kilometrový stupák na Prašivú a štvorkilometrový zjazd. Hurá, mokrý, zamrznutý a chrastavý som doma! Šup, zohriať sa pod sprchu, zatiaľ vonku padá ľadovec. Celkom zaujímavé zoznámenie sa s elektromobilitou. Telefonujem do elektrárne v Novákoch, nech poriadne priložia pod kotly, lebo si idem dobíjať baterku na KTM, tak aby som nestiahol celému Hontu elektriku.
Ďalšie dni už neboli také adrenalínové. Psi neboli, ale špinavý od blata som sa vracal každý deň. Sem tam som zablúdil, ale najviac som sa vytrápil, keď som nenašiel odbočku z Bratkovice na nešťastné Biele vody a skončil až pri začiatku vodnej nádrže Hriňová. Musel som na úseku 9,8 km vyšliapať 480 výškových metrov. Nevedel som, koľko mi vydrží baterka, tak som len tak ľahko cecal elektriku, pekne som si makol, ale celkovo som doobeda dal 33,33 km pri priemerke 18,1 km/h. Priemerne som dával doobeda 30 km a poobede, keď sa KTM nabila, tak ďalších 30 km. Spoznal som prekrásny kraj v okolí Látok, je to tam krajšie ako v Tatrách a hlavne, ľudia ťa pozdravia a pomôžu. Raz navečer si tak šliapem do prudkého kopca nad Látkami, zásobu elektriky som mal, tak som šupol turbo a vyletel som hore ako Gagarin. Hore sedia tri babenky a odpočívajú po náročnom výstupe. Zatlieskali a pochválili ma, že ešte nevideli nikoho tak šikovne vybehnúť hore. „Pánko, vy ste ale namakaný.“ Potešilo ma to, ale priznal som pravdu, že mi pomáhali baníci a ich elektrika. Chudáci, oni sa hrbia a makajú v podzemí, zatiaľ čo ja si užívam čerstvého vzduchu. Niekedy som sa pri šliapaní až bál, lebo tam, kde normálne na cajgli tlačím, tak som teraz vybehol hore 20-kou. Ale to mi nožičky behali ako ihla v Singerke. Kto nevie, tak to je šijací stroj. Princíp el. pomoci je, že čím rýchlejšie šliapem, tak tým viac mi motor Bosch pomáha. KTM-ka bola úžasná aj dole, tých 24 kg pomohlo k pevnosti rámu, nemal som pocit z bicykla ale z motorky. Rám bol pevný, výborne odpružený, široké mäkké kolesá držali v bahne, len som mal stále špinavý zadok. Rasťo a Grétka, dostali ste ma. Pomoc od elektriky je fantastická!!! Ale nie je vám ľúto baníkov, ktorí museli v Prievidzi za mňa sfárať a vydolovať to naše nekvalitné uhlie, aby som si ja mohol ľahšie riť vyvážať?
Zobraziť celú galériu »
Diskusia ku galérii
pridať komentárDátum: 2. 6. 2020 o 14:32
Keď sme my - vtedy ešte mladé baby - pochybobali, či na ten večierok pôjdeme a či tam bude veselo, tak moja dobrá kamarátka roztiahla ruky a povedala:"srandu si každý musí urobiť sám".
Ty by si sa jej páčil. Zo zimy a zídenia z cesty si urobil veselú príhodu a Tvoje umelecké oko naservírovalo také krásy prírody, že by som tam možno vzala moju rodinu a poťahala ich po blate. Bravo!
Kontakt: marian@bazala.sk