Dnes sme lyžovali, a aj kosti lámali !!!

19. 2. 2018 20:05

Na dnes hlásili najlepšie počasie na Chopku na tento rok, tak čo budem doma sedieť. Okrem Milanka som zobral aj kamaráta Juraja, ktorý sa chcel povoziť na nejakom snežnom vozidle. Veď to nejak vybavím. Buď to bude starý Ratrac alebo skúter. Mne sa to nepodarilo, Juraj si to vybavil sám, ale za akú cenu. O tom neskôr. Ráno krása „azúro″, sneh fantastický, lyžovačka skoro ako v Rakúsku. Dali sme si predné aj zadné Dereše niekoľkokrát a hurá na sever. Ešte niekoľko fotiek a spúšťame sa cez Chopok Uboč až po Rovnú hoľu, keď sa tu zrazu vyrúti z turistickej lyžiarka, ktorá neovláda lyže a v plnej rýchlosti letí cez zjazdovku. V polovičke zjazdovky zostreľuje Juraja, zráža ho dole a je zle. Zdola pozeráme a keď ani po 10 minútach Juraj nevstáva, vieme, že sa niečo stalo. Cez telefón mu radíme, nech aspoň zlyžuje k nám. Nohy má celé, ale rameno nejako visí na jednu stranu. Kosť netrčí von. Čo s tým? Počkáme hore na pomoc od Horskej, alebo ideme nejako dole? Tak rozhodnem, Juraj si fixuje ruku a nejako sa po turistickej spúšťame dole na Záhradky. Tam oslovujem ujov v reflexných vetrovkách. Za 10 minút je tu skúter. Chalanisko z horskej služby jemne prehliadne Juraja, je to dobré, nie je to lopatka, ale asi len kľúčna kosť. Jurajovi sa plní túžba, vezie sa na snežnom skútri, dokonca s majákmi. Ja by som mu vybavil za fľašku len starý Ratrac, ale on chcel majáky, tak to za jednu zlomenú kľúčnu kosť asi stojí. My berieme Jurajove lyže na plecia, ideme sa lyžovať. Juraja si zobrali do parády v medicínskom centre na Bielej púti. Nechcelo sa mu čakať hodinu na sanitku a toto zariadenie je priamo na svahu. Röntgen ukázal, že kľúčna kosť je zlomená, nesedí na mieste a treba operáciu. Nuž čo, dajú mu bandáž, dovezú ho na skútri k funitelu a ideme hore na Chopok. Najväčší problém je dostať sa bez bodyčekov cez dav debilných ľudí do funitelu. Tí ľudia nehľadia, stádo slonov je jemnejšie, ako táto tlupa lyžiarov. Dole do Krupovej sa Juraj dostane pekne v prázdnych lanovkách, balíme a fujazdíme do nitrianskej nemocnice, kde bude v stredu operovaný. Dnes sme dali len 28 km. Lyžovačka skončila smutne, ale život ide ďalej, Juraj sa dvakrát viezol na skútri. Ešte že sa nechcel voziť na vrtuľníku, to by asi muselo byť iné zranenie. V stredu je operacia. Juraj dostane kusok titanui aj par šrobikov , lebo kosti nesedia k sebe. Čo sa mi vonkoncom dnes nepáčilo, bolo nastupovanie a správanie ľudí na lanovkách. Z juhu sme si nastúpili do lanovky so skupinou mladých asi 7-ročných pretekárov. Ako poslední pristúpili do kabínky dôchodcovia, muž a žena asi nad 65 rokov. Tak som tých šušniakov vyzval: „Tak čo, mládež, nepustíte sadnúť dôchodcov? Nepustili a sedeli na ritiach, starci stáli a boli smutní. Hanba takej výchove! A čo tí ľudia vystrájali pri nástupe do kabínok! Ja byť na mieste obsluhy, tak ich bijem po ich dutých hlavách.