Sedím na svojej sedačke a je mi dobre.
10. 5. 2020 19:07Ešte 210 dní si posedím na sedačke z lanovky a budem prvý na svahu.
Ale poďme pekne po poriadku. Jedna sedačka mi slúži v Nitre a druhú som nanútil Igorovi a Zuzke na ich chalúpku. Je tu terasovitý svah, čo je výborné pre kotvenie nosného stĺpu. Zo sedačky vidieť celé údolie a konkurenčné stredisko Látky-Kočanda. Len ako tú 150-kilovú opachu zavesiť. To bolo radcov a mudrlantov. Nakoniec som oslovil Mira Kopeckého, ktorý je inžinier nielen na papieri, ale mu to sem tam aj myslí. Pekne sme sa povadili, aký má mať nosný stĺp uhol, či má stáť kolmo, nakoniec sme stanovili uhol na 20 stupňov a Mirko prepočítal, čo mám zohnať. Najlepšia by bola lampa pouličného osvetlenia, taká 5 – 6-metrová. Kde ale takú šľohnem? V Senici mi Kongo jednu vyrezal, tak štartujem Hondu s vozíkom. Škoda, rúra o priemere 125 mm je veľmi hrdzavá, nevyhovuje. Obieham železoobchody, nič mi nevyhovuje, nakoniec otravujem Ing. Miša Varínskeho. Spolu presnoríme celú jeho firmu, na počudovanie sme našli pevnostnú rúru s priemerom 130 mm, s hrúbkou steny 4,5 mm a dĺžkou 5000 mm, čiže 5 metrov. Mirko to odsúhlasil, ale pripomenul, že kotviaca jama musí byť hlboká min. 150 cm. Vtedy som ešte netušil, že vykopať takú hlbokú jamu bude problém. V Nitrametale si pekne makli. Vŕtali, rezali a nakoniec zvárali, za 4 dni bol stĺp hotový. Šup na vozík hebedo dlhé a sťahujem ho z Nitrametalu k babke. Tam ho budem maľovať. U Varínskeho si odo mňa oddýchli, stĺp som dostal sponzorsky za facku!!. Trochu farby a divných pohľadov od susedov, ktorí mi pomáhali tu ťažkú opachu otáčať a je to hotovo. V piatok pred obedom nakladám stĺp, sedačku a kopu pakšamentov na vozík. Vyrážam do Dýčky, kde všetko prekladám na druhý vozík s naloženým bagríkom s vŕtacou hlavou. To vymyslel šéfinko Marek. „Ako chceš v tej kamenitej zemi pôvodom zo sopky kopať? Zober si bagrík a nech mašinka vrtká a trtká.“ Prikladám sedačku k bagríku a vedúca požičovne Mechrent sa so mnou láskavo lúči: „Ahoj, Marián, pekne si zavrtkaj, zatrtkaj, nech máme od teba na tri dni pokoj.“ Piatok poobede. Dajako som dotrepal 2-tonový vozík na lazy a ide sa vŕtať. Nikdy som na takom bagríku nesedel, ale starý traktorista sa nezaprie. Mal som vyhliadnuté krásne miestečko s výhľadom na Látky, ale stavbyvedúci Igor ma z neho vyhnal, tak začínam pod lieskou. Vŕtam, vŕtam a zrazu kameň a nevŕtam, nevŕtam, len vŕtacia hlava nadskakuje, nuž čo, idem kúsok ďalej, skúsim iné miesto, takto sa to opakovalo 9-krát. Cela lúka je rozrytá, tráva vytrhaná od pásov. Igorovi stoja vlasy na hlave. O 18. hodine idem na posledný pokus, ten sa po hodine podaril, prerazil som dieru až do hĺbky 135 cm, dúfam, že to bude Kopeckému stačiť. Ale bola to fuška. Musel som aj rukou pekne krtkovať. Lúka vyzerá ako tankové pole pri Kursku. Je pomaly noc, mám toho dosť.
Na druhý deň sa ide betónovať, ale ten stĺp je ťažký jak hovädo, ledva ho dvaja zdvihneme. Nejako sa to podarilo. Je 11:35, teraz ešte niekde utekať pre betón, lebo som si zle odhadol množstvo vriec. V Hriňovej už majú stavebniny zavreté, ale 11:59 som doletel do Detvy. Naložil som 5 vreciek, hurá, hurá! Ako málo stačí šibnutému deduškovi k radosti. Ešte že ma nenamerali po ceste dole za betónom. O 14. hodine je koniec, zabetónované. Idem na bryndzové halušky, lebo už po mne niekoľkokrát dcérenka Zuzana kričala, že budú studené. Aj boli, ale chutili výborne.. Betón zreje 21 dní, a tak mám čas poopravovať farbou, čo som poškrabal. Po troch týždňoch je tu slávnostná chvíľka, zavesíme sedačku na stĺp. Najprv 30-kilový držiak sedačky a nakoniec namontovať a zaistiť sedačku. A JE TO. Hurá, na Látkach majú prvú sedačku z lanovky a môže sa začať zima. Sedačka pochádza z lanovky v Bachledovej doline, bola vyrobená v roku 1984, tak sa musím na premiéru dobovo ustrojiť. Z tej doby mi zostali len lyže značky Lange. V roku 1978 som si ich kúpil v Prahe v predajni Pragoimpo. A to som bol frajer, za komoušov som mal lyže s veľkým nápisom USA!! Provokácia ako hrom!! Vestu, čo mám oblečenú, mi šili na mieru vo Fatrane Ružomberok. Tam šili aj pre expedície do Himalájí. Pôvodne to bola vetrovka so zipsovými rukávmi, ale tie mi zožrali mole. Tričko je od Mirka Moška a má zaujímavý text.
Na otvárací ceremoniál prišla aj šéfka konkurenčného strediska Látky - Kočanda. Ďakujem, pani predsedníčka. Šampus bol super, stretneme sa v decembri na vašom vleku..
Tak si tu sedím na lanovke a je mi dobre a rozprávke je koniec. Štefánik má síce krajšiu a väčšiu mohylu, ale dúfam, že aj po mne tu zostane niečo trvalé pre vnučku. Ak nie, aspoň si Stelluška zarobí na starom železe, veď sedačka spolu so stĺpom váži spolu 250 kg.
Zobraziť celú galériu »
Diskusia ku galérii
pridať komentárDátum: 13. 5. 2020 o 10:14
Marian drž sa a do skorého videnia…na lanovke…buduj kontakty na Látkach, možno by sme tam v zime urobili dáky test v kombinácii z lyžiarskym strediskom..
Dátum: 11. 5. 2020 o 15:27
Dátum: 10. 5. 2020 o 21:13
čo ty dokážeš vymyslieť!!! Všetka česť. Aké sú prevádzkové hodiny tej lanovky? A aké bude vstupné?
Mišo
Dátum: 10. 5. 2020 o 20:30
si KING na sedačke 31,
Uznávam heroický výkon, ale bagristom sa človek stáva len v kríze.
Želám Ti , aby Ti permanenka vydržala veľmi dlho.
Pekné výhľady do zajtrajška
želá Juraj
Dátum: 10. 5. 2020 o 20:29
Kontakt: marian@bazala.sk