Štrbské Pleso

12. 2. 2018 18:21

Tri dni na Štrbskom Plese. Kamarát z obsluhy na Funiteli, Rado, ma vyhnal na Štrbské Pleso: „Choď tam kaziť počasie a daj tejto ľadovej hore pokoj!“ Splnil som mu želanie a kazil som 3 dni počasie na Štrbskom. V piatok o 5. hod. vyrážame z Nitry. Prečo tak skoro? Aby som sedel na prvej sedačke lanovky na Solisko. Aj sa podarilo, ale lanovka sa dajako nepohybuje. Obsluha hlási technickú poruchu minimálne do obeda. Do pi..., tak nadávalo asi 40 nadržaných lyžiarov. Polovica sa zbalila a vypadla do Lomnice, niekoľkí sme sa spustili na vlek. Pri druhej jazde staručkej Pomy som medzi hmlou dajako zbadal, že horná lanovka na Furkotke ide. Tak vystupujem pri desiatej podpere, lyže na plecia a pekne 20 minút šliapem do kopca, ako pred 40 rokmi, keď to bolo bežné. Dajako som dopachtil k lanovke, a čo tam vidím - žiadni lyžiari, fantázia, asi do 10:30 hod. sme mali Fresch Track zadarmo, lyžovali sme 30-ti na celom kopci. Síce nebolo veľa vidieť, ale lyžovačka jak cumeľ. Najlepšia tohoročná lyžovačka na Slovensku. Super, lyže držali v zatáčkach na upravenom kopci, tak to bola ruja. Niekomu osvietenému od lanoviek napadlo, že po tej cestičke, čo som si ja vyšliapal, začali skútre vyťahovať nešťastníkov hore, aby nemuseli šliapať a pachtiť, ako ja. Pribudlo tak 30 ďalších lyžiarov. Aj tak fantastická lyžovačka. Prelyžoval som 26 km. V sobotu som už od 7. hod. stepoval pred informačným centrom. Tam je nástup na Fresch Track. Do 9. hod. som mal ďalšiu ruju. Počasie nie najlepšie, ale keď nás bolo na svahu 29, tak si môžeš dovoliť rýchle obrákové carvingové oblúky. Dôchodcovia z Ružomberku, slintajte!!! Potom sme zlyžovali na záverečný bod Fresch Track-u, raňajky so šampanským boli super na úrovni. Vďaka. Fresch Track sa podaril. Po 9:30 pribudlo ľudí a hlavne hmla. Zrazu, ako tak mrznem na studenej lanovke zo Soliska, zbadal som, ako si pod nami hoduje kamzík na čečine. Aj som sa ho bál fotiť, lebo som čakal, že hore bude niekto z TMR a bude vyberať 1€ za pohľad na kamzíka a 5 € za fotografovanie kamzíka. Hurá, nikto nás hore na lanovke nezinkasoval. Ten kamzík nebol atrakcia TMR, ale živý hladný tatranský capisko. Pred obedom ma to prestalo baviť. Rozdiel medzi prázdnou zjazdovku z rána a neskorším kľučkovaním medzi lyžiarmi bol markantný. Nejako sa mi podarilo najazdiť 50 km. Večer som si ešte prezrel aj iné stroje hromadnej dopravy pod Tatrami. Zubačku zo Štrby a modernú električku do Popradu.
Nedeľa. Asi ma pánbožko chcel odmeniť za tie stále vypučené oči v hmle, od rána „azuro“. Bombaaaa!!! Ľudí pribudlo, ale nevadí. Schuti som vytiahol aj maličký Canon. Zrkadlovku už nenosím. Cvakal som ostošesť.. Aj dievčence aj kamzík zapózovali a bolo veselo. Hore kuknem, ako je na tom Chopok, tradične v hmle. Vidno len vrchol kopca. Tak čo, Rado, ako si na tom? Ja mám slniečko a ty anglickú hmlu a ani tam nie som!. Po 11:30 pozerám ako puk, koho som objavil v rade na lanovku za mnou na tatranskom kopci. Petra Jurka, najlepšieho nášho zjazdára minulosti. S rodinou Jurkovcov sa poväčšine stretávam na spoločnej lyžovačke v Alpách a vidieť ich v Tatrách, to bolo pre mňa príjemné stretnutie. Pokecali sme, pripravil som im prekvapenie v podobe kamzíka, aj sme ho videli a skoro som ich zinkasoval v prospech TMR za tuto živú tatranskú atrakciu. Hore ešte niekoľko fotiek Petra v novej vetrovke a Evky v novej helme. Je obed, v najlepšom treba prestať. Zalyžoval som si super a dokonca som videl, na čom lyžujem. Dal som 32 km. Balím a idem domov. Celkovo som najazdil za tri dopoludňajšie lyžovačky 108 km. Sneh bol fantastický, žiadny ľad, ako na nemenovanej ľadovej hore. To Štrbské ma niečo do seba, len tá moja premrznutá riť... Nech mi niekto vysvetlí, prečo si na oboch lanovkách musím sadať na hnusnú koženkovú sedačku, kde mi hneď riť primrzne. Veď aj na dedinách, ako je Skalka, sú neoprénové sedáky!! Sadnúť na neoprén, to je iné kafe, neoprén hreje a nechladí, ako stará koženka!!!